Už vieme vyjadriť existenciu so slovíčkom "desu(je/sú)", ale existuje ešte jeden spôsob. Tu je niečo pre zopakovanie :

- "Desu" vyjadruje existenciu a dá sa preložiť ako je/sú.

- Pridáva sa zvyčajne na koniec vety, lebo je to sloveso (prísudok). napríklad :

Inu desu = To je pes.

Enpitsu desu. = To je ceruzka.

Watashi wa Nikoru desu. = Ja som Nikola.

 

Rozhovor :

Nikoru : Nan desu ka.

Sakura : Neko desu.

Preklad rozhovoru :

Nikoru : Čo je to ?

Sakura : Mačka. (To je mačka.)

 

A teraz ideme na druhú časť, druhý spôsob vyjadrenia existencie a ten je taký, že pridávame miesto "desu" sloveso "imasu (iru)" alebo "arimasu(aru)".

poznámka : "imasu" a "arimasu" sú slovesá v tvare "masu". "Iru" a "Aru" sú ich slovníkové tvary. Slovníkové tvary všetkých slovies končia na "U" a slovníkový tvar je kladný prítomný informatívny čas slovies. Slovníkový tvar môžme nájsť v slovníkoch.

- Sloveso " imasu " používame vtedy, keď chceme vyjadriť existenciu živých objektov, napríklad ľudí alebo zvierat. Slovo "arimasu" používame pre neživé objekty (veci).

Denwa ga arimasu. = Telefón je (existuje). [ denwa = telefón ]

Otoko no ko ga imasu. = Chlapec je. (existuje) [ otoko no ko = chlapec ]

- Častica "ni" sa používa pri určovaní miesta. príklady :

Nikai ni denwa ga arimasu. = Na druhom poschodí je telefón. [ nikai = druhé poschodie; denwa = telefón ]

- Ak budeme hovoriť o telefóne, telefón sa stane podmetom, takže v tom prípade sa používa častica "wa"

- Ak budeme hovoriť o tom, čo je na druhom poschodí, stáva sa podmetom druhé poschodie. Teraz skúsime porovnať nasledujúce vety :

Nikai ni denwa ga arimasu. Na druhom pochodí je je telefón. 

Denwa wa nikai ni arimasu. Telefón je na druhom poschodí.

Nikai ni denwa ga arimasu. Na druhom poshcodí, tam je telefón.

"Desu" môže byť náhrada za "ni arimasu/ imasu".

 

Tak a to boli úplne najzákladnejšie základy japončiny :)