Katakana

Katakana sa používa pre slová, ktoré boli prebraté do Japončiny z iných jazykov. Najčastejšie to bolo z Angličtiny. Tieto slová majú väčšinou aj podobnú výslovnosť ako v angličtine, napríklad "orenji" z anglického "orange", "teeburu" z anglického "table" a tak ďalej. Katakana môže mať funkciu podobnú ako naša kurzíva. Katakana vznikla tak, že sa z pôvodného znaku kanji začala zapisovať len určitá časť. Pozostáva zo 46 symbolov (45 slabičných symbolov a písmeno n). Pripojením dvoch čiarok (nigori) alebo krúžku (marunigori) nad určité symboly či ich skladaním vznikajú ešte ďalšie zvuky.

Vznikla v 8. storočí za prispenia Kibi no Makibiho (693-755) zjednodušením jednotlivých častí (kata znamená po japonsky „časť“) znakov kandži (na rozdiel od hiragany, ktorá vznikla zjednodušením celých znakov kandži), u ktorých už predtým došlo k desemantizácii a fonetizácii (stratili význam a stali sa obyčajnými zvukmi, aby mohli vyjadrovať japonské koncovky). Znaky katakany sú hranatejšie a jednoduchšie ako znaky hiragany a cudzinci, ktorí sa učia po japonsky, sa ju väčšinou učia ako prví. Katakanu pôvodne používali japonskí budhisti ako pomôcku napovedajúcu výslovnosť v budhistických spisoch (podobne ako sa dnes používa hiragana v knižkách pre deti), ako aj ako spôsob rýchleho písania.

Dnešné použitie katakany:

slová prevzaté (z čínštiny, portugalčiny, holandčiny, dnes prevažne z angličtiny)
onomatopoia (v japončine je oveľa viac zvukomalebných slov ako napr. v slovenčine)
telegramy, zdôraznenia (katakana sa používa tam, kde my použijeme tučné písmo, podčiarknutie alebo kurzívu)
cudzie miestne názvy
vedecké názvoslovie (živočíchy a rastliny)